Receptom na šťastný vzťah je láska. Láske je potrebné sa učiť. Láske sa učíme v detstve, keď prijímame od rodičov, čo nám darovali. Prijímame všetko s láskou. Ak sme prijali veľa, máme vo vzťahu veľa čo dať. Vo vzťahu musí byť dodržiavaný princíp: nič nevzniká z ničoho.

Ak ste zradili, nechajte si to pre seba. To je prvoradé. V opačnom prípade partnera svojou spoveďou zaťažujeme, pretože po takej spovedi sa ten, ktorý to urobil cíti lepšie a zradený sa cíti horšie. Namiesto spovede môžeme vykonať niečo dobré pre partnera. A tak môžeme začať lásku znovu.

Vrátime sa do detstva a ešte raz sa dobre prizrieme tomu, čo nám rodičia darovali, otvoríme si srdce a prijmeme to s láskou do srdca.

Bert Hellinger: Vďaka tzv. nedostatku môžeme tiež narásť, ak sa s nim vyrovnáme bez náreku.

Niekedy sa musíme rozísť, keď cítime, že vzťah nemá budúcnosť, ale každý vzťah nám podaruje niečo veľmi hodnotné, berieme si to do srdca a hovoríme partnerovi, že si to berieme so sebou pre budúcnosť. Keď sa s ním rozídeme, nadobudneme slobodu pre nadviazanie nového vzťahu. Prvý dôležitý rozchod, to je rozchod s rodičmi a konáme tak isto. Vezmeme si s vďakou to, čo nám darovali a hovoríme, že si to berieme s vďakou pre budúcnosť.

Dá sa to dobehnúť návratom do rodiny, z ktorej sme vyšli a pripomenutím si toho, čo sme dostali. Môžeme rodičom napísať päťstránkový dopis, v ktorom vymenujeme všetko krásne, čo sme od nich dostali a poďakovať za to.

Ak chceme tento deficit naplniť v partnerskom vzťahu, keď očakávame od partnera, že nám dá to čo nám chýbalo v detstve, to znamená, že od partnera žiadame priveľa a správame sa ako dieťa. Partner sa potom musí správať ako naša matka, čo odporuje skutočnému šťastiu.

Vyplýva to z toho, že zostávajú deťmi. Kto pozostáva pri zamilovaní sa a nechce sa viazať s partnerom, ktorého stretol, tým vlastne hovorí „Nie si dosť dobrý, dosť dobrá“. A na tom sa končí láska.